Dni a noci dlhé,
no prežiarené svetlom nádeje,
stali sa mi útechou i oporou.
Srdce ako symbol
lásky a cnosti
rozohrieva pieseň,
ktorú vzala mi beznádej,
lebo tej viac už niet!
Svitá.
Svitá na lepšie časy,
na neskonalú ľudskú radosť.
Čo dodať?
Snáď len:
Slnko svieť!
Nech žiara tvojho úsmevu,
pohladí mi tvár
ďalší deň, čo deň.
Lebo ja už niesom,
nie som viac sám.
Zmysel, potreba i citlivosť,
sa prebudili v mojom vnútri.
Cieľom bolo pokojné mesto
pre dušu nájsť
I hľa, našiel som.
Duša mi plesá,
opája sa krásou pokoja,
ktorá plynie z priateľstva.